demon spravodlivosti

Milí a ctení čitatelia denníka Pravda.

Nedá sa nereagovať na počin pána prezidenta SR, ktorý si „dovolil“ nevymenovať vládu podľa predloženého návrhu designovaného premiéra Pellegriniho a zároveň mu ustanovil čas do piatku.
Hneď na úvod je nutné podotknúť, že prezident Kiska kandidoval v roku 2012 na post prezidenta SR ako nezávislý a nestranícky kandidát. Teda, ako jediný v celej škále volených prezidentov od doby samostatnosti republiky, sa za svoje činy, aktivity, rozhodnutia zodpovedá zásadne slovenskému ľudu. Nikdy sa netajil tým a dával to aj patrične najavo, že svoje politické sympatie(aj keď sa snažil byť politicky neutrálny, čo celkom nie je možné) zjavne preklápa na stranu opozície.
Ústavný právnik Ján Drgonec situáciu ohľadom nevymenovania novej vlády charakterizoval konštatovaním,“ Kiska vlastne tým ukázal Smeru, že nie je prezident, ktorý na všetko prikyvuje“. Toto nie je ten pravý dôvod Kiskovho rozhodnutia. V prvom rade je to jeho odplata za Ficove a Kaliňákove, teda Smerácke, kompromitujúce informácie voči Kiskovým vyjadreniam ako aj jeho políciou preverovaným daňovým podvodom. Po druhé, je to hlas ľudu, ktorý mu hrá do karát, aby mohol z pozície ústavného činiteľa a súčasne ako vysoký štátny funkcionár naplniť vôľu kľúčmi štrngajúcich na námestiach.
Pán prezident svoje rozhodnutie nevymenovať Pellegriniho návrh obnovenej vlády charakterizoval vlastným rozumným presvedčením : „Ak má nová vláda záujem obnoviť dôveru ľudí v štát, musíme mať na jej obsadenie prísne nároky. Je neprípustné, aby v novej vláde boli osoby so spornými personálnymi prepojeniami. Ako hlava štátu to nepripustím“. Ak by som mal byť objektívny a zároveň aj spravodlivý, musím podotknúť, že ani vo svete sa nestáva často, ba priam ojedinele, aby pred súd postavili úradujúcu hlavu štátu – kvôli záhadne získanému pozemku v lukratívnej časti Veľkého Slavkova. Aby v jeho daňových povinnostiach sa našiel prehrešok v krátení daní. Navyše, pri získavaní spomínaného pozemku sa pri jeho mene objavujú mená členov popradskej mafie. Nepatrí aj tento ústavný činiteľ k ľuďom s pochybnou minulosťou ?!
Dobre, dajme tomu, že nevieme o jeho pozoruhodných aktivitách. V stredu, minulý týždeň, poveril prezident Kiska Petra Pellegriniho zostavením vlády. Už vtedy Kiska bol presvedčený o tom, čokoľvek mi donesieš, nebudem s tým súhlasiť. A to bude platiť navždy, lebo sám Kiska je presvedčený, že predčasné voľby musia byť a súčasne drží s ľudom, ktorí na námestiach žiada práve nové parlamentné voľby. Ok, Kiska je demokraticky volený prezident, v jeho kompetencii je možnosť neakceptácie návrhu Pellegriniho jeho vlády. Je zaujímavé, Kiska dal Pellegrinimu piatočné ultimátum aj napriek tomu, že z Ústavy SR vyplýva, že budúci premiér nie je časovo limitovaný zložením novej vlády.
Na záver už len akýsi technický rozbor, čo sa nám v danej chvíli ponúka. Je jasné, Smer by za takto vyhrotenej politickej situácie nemal byť vo vláde. Rovnako by nemal byť na poste prezidenta Kiska. V opozícii by nemal byť Kolár, ktorý je predsa tiež napojený na mafiu (aspoň tak to dokumentuje jeho minulosť – a to nie je vec kontaktov z materskej škôlky alebo školských lavíc). Podobne na tom je Sulík alebo daňový podvodník Matovič. O Kotlebovi a jeho strane ani nehovoriac. Ako je možné, že Kováčik je predsedom SFZ, keď sám dovliekol Ruska k najväčšiemu mafiánovi Černákovi, aby sa uistil, či „na neho“ Volzová nechystá atentát ?! Tak teda … k čomu by mali byť tie predčasné voľby ?! A čo ak sa stane, že práve Smer, SNS a Most-Híd opätovne docielia taký počet hlasov, aby im to pokrylo dostatočný počet parlamentných miest k znovu riadeniu tohto nášho štátu ?! A ak by aj nie, aká je iná rozumná alternatíva, s ktorou by sa dalo zodpovedne uvažovať ?! Politika je jedna obrovská špina, za ktorú dvaja mladí ľudia prišli zbytočne o život. Ak by v Gorile nefigurovalo doslova celé ľavo-pravé spektrum politikov okrem Fica, myslíte si, že by enormne netlačil na pílu, aby sa vyšetrila ?! Na Slovensku vládne absolútna skepsa, lebo nie je vidieť jeho perspektívnu politickú budúcnosť. Nedá sa oprieť už o nikoho, stranu, jednotlivca, kto by stál v parlamentných voľbách za náš hlas. A to je zrejme najhoršie zistenie a zrejme nielen moja konštatácia. Držme palce našej blízkej budúcnosti.