demon spravodlivosti

Existuje mnoho spôsobov ako z poriadneho občana tejto republiky je možné urobiť debila. V prvom rade je na samom poriadnom občanovi, aby neumožnil zo seba ho urobiť. Rovnako existuje množstvo politických špičiek, poslancov, verejných inštitúcií, ale aj „šikovných“ našich spoluobčanov, ktorí doslova svoje výnosné podnikanie postavili na naivite mnohých Slovákov. Praktikami bezmedznej intolerancie a zároveň vyprodukovanej jednoduchej až primitívnej súťažnej úlohy sa každý deň prezentuje jedna nemenovaná televízna stanica na svojom profile. Je až neuveriteľné, na akom naivnom princípe je postavená ich stratégia. Vypísal som si všetky údaje zverejnené na obrazovke, ktorými láka do svojich pavučín ľahšie zmýšľajúcich hráčov zo Slovenska, ale aj z Česka.

B  R  A  T  I   S   L  A  V  A
Z   I   L   I  N  A   I   N  N  T
S  M E  D  Z  E  V  O   I   R
V  I   E  D  E  N  S  V  T   N
I   R   I  M  U  N  D  A  R  A
T  I   S   O  V E  C  K  A  V
K O  S  I   C  E  O  Y   P A
V tomto mojom sledovanom prípade išlo o nájdenie piatich slovenských miest, ktoré sú umiestnené jednak v prehľadnej tabuľke (dávam vám ju k dispozícii presne v takom stave v akom bola uverejnená na obrazovke) a jednak korešpondujúce s päticou miest v obálke k potvrdeniu výhry. Spôsob hľadania slovenských miest v tabuľke určoval vodorovný smer z ľava do prava a zvislý smer zhora nadol. Sprievodné bezmyšlienkové slová moderátorky len potvrdzovali úbohosť herného systému predkladaného formátu. Lákadlom k zavolaniu a vyriešeniu excelentnej hádanky bol expresný prevod výhry na konto výhercu, v inkriminovanej hre znížená sadzba za zavolanie len za 0,80 €, inak sú to 2 €. Ďalej bónus v podobe obdržania iPhonu 6 a Playstation 4 a samozrejme garantovaná výhra vo výške 2000 €. No, kto by na takéto bohaté lákadlo sa nenechal nachytať, navyše, keď úloha je na prvý pohľad taká jednoduchá až triviálna. Skutočne, len na prvý pohľad. Tí, čo zavolali a bolo im umožnené vyrieknuť svoje riešenia, boli buď súčasťou biznisu nemenovanej TV alebo dementi vyššieho rangu, s ktorými ani samotná TV nerátala. Odpovede totiž padali rôzne a aj takéto : VIEDEN, RIM alebo dokonca aj LEVICE. Viedeň aj Rím sa síce v tabuľke nachádzali, ale neboli to požadované slovenské mestá a Levice boli skutočne mimo rámec súťaže. Navyše, z odpovedí hráčov bolo cítiť príliš násilné herecké priblíženie sa k bežným voľným odpovediam súťažiacich. Bolo to skôr navodilé presvedčenie falošného dojmu, že do štúdia sa dovolať dá, len je potrebná zvýšená trpezlivosť. A práve na tej celá súťaž je postavená. Aby nikto nevyhral, ale naopak, aby mnoho televíznych divákov do štúdia zavolalo, lebo iba tak súťaž môže prekvitať a tvorca súťaže zbohatnúť.
V samom závere, keď už zdanlivo moderátorke dochádzali sily a čas sa krátil (za celú vysielaciu hodinu nikto neuhádol ani jedno slovenské mesto (skôr by som povedal nikto nebol pripustený k zverejneniu svojho riešenia aj napriek enormnej snahe a vytrvalosti sa dovolať do štúdia), réžia predsa len vyšla v ústrety televíznym divákom, hráčom a za každé jedno uhádnuté slovenské mesto poskytla výhru vo výške 100 €.
K samotnému riešeniu úlohy asi toľko. Prvý a do očí bijúci pohľad našepkáva hráčovi vyriecť týchto päť slovenských miest : BRATISLAVA, ZILINA, TISOVEC, KOSICE, TRNAVA. Po hodine bezúspešného čakania na správny výsledok úlohy, moderátorka otvorila obálku a v nej sa nachádzalo týchto päť slovenských miest : TRNAVA, NITRA, SVIT, NOVAKY, ZILINA. Z hľadiska podnikateľskej šikovnosti je to vec nevídaná, do akých psychologicko-matematických úrovní sa dostáva princíp zbohatnutia autora hry na úkor hráča. Ak by neexistovala obálka, v ktorej tvorca hry uložil „najmenej viditeľné“ mestá v tabuľke, úloha by bola až príliš jednoduchá. Ona fakticky aj bola, ale vzhľadom na množstvo kombinácií, ktoré ukryté mestá v tabuľke tvorili, takmer nesplniteľná. Navyše, (to je môj súkromný pocit) ak by aj ktosi päticu slovenských miest napísaných v obálke uhádol, kto by zaručil, že moderátorka spoza zobrazenej tabuľky nevytiahne „nevýhernú“ obálku, kde by bola pätica (kombinácia) iných miest.
Toto celé mi pripadá ako vysoko sofistikovaná honba dobre vymysleného herného produktu za peniazmi naivných ľudí, ktorí v dobrej viere televíznej spoločnosti vidia len tú lepšiu stránku veci. A dá sa predpokladať, že toto je len malé finančné zdieranie poctivého človeka, ktorý by si za lacno získaný peniaz nechal aj vyvŕtať dieru do kolena.