demon spravodlivosti

„Halllloooooo, susedia, spíte ? Hallooooo.“

„To snáď nie je pravda. Starý počuješ ?!“

„Čo mám počuť. Spím.“

„Ktosi z ulice na nás kričí a žiada o pomoc.“

„Ty sa tiež do všetkého musíš montovať namiesto toho, aby si spala v mene Božom.  

  A navyše, kričí na susedov, my nie sme tu predsa jediní.“

„Tak predsa si počul. A teba taký krik človeka žiadajúceho o pomoc nedokáže vytrhnúť  

  z tvojho bezstarostného spánku ?! Čo keby si ty potreboval v noci pomoc od druhého  

  a každý by sa zachoval podobne ako ty ?!“

„Aleveď … nevravím, že tomu človeku netreba pomôcť, ak je v tiesni, ale … sú vianočné  

  sviatky a tie si vyžadujú pokoj, kľud a pohodu. Aaaa … čo keď mu hrozí bezprostredné

  nebezpečenstvo a ja by som mal tým riskovať svoj vlastný život ?!“

„Ty si teda hrdina. Tak to je ohromné. To máš teda skutočne obdivuhodný dôvod na to, aby si

  človeka v nebezpečenstve nechal v štychu. A vlastne ani nevieme, či mu vôbec

  nejaké nebezpečenstvo hrozí a či nepotrebuje len akúsi okamžitú odbornú pomoc.“

„Tak choď teda k oknu a pozri sa, čo ten dotyčný potrebuje a o akú pomoc vlastne žiada.“

„Prosím vás susedia, haloooooo. Poďme ma roztlačiť. Pomôžte mi, roztlačte ma.“

„Počul si ? Je to jasné. Potrebuje roztlačiť auto. Zrejme má s naštartovaním nejaký problém.   

  Vonku poriadne prituhlo a ešte kvôli pokazenému autu ochorie. Hmmm … ale, na ulici

  nikoho nieto. Nikoho nevidím.“

„Susedia, roztlačte ma, Hallloooooooo.“

„Starý, ja mám taký pocit, ako keby to bol náš sused z piateho poschodia. Podľa hlasu by to aj

  sedelo.“

„No to teda pochybujem. Ten chodí domov nachmelený každý večer a ani neviem, či nejaké

  auto vôbec má. Ale, hlas by na neho teda sedel.“

„Halllooooooo, susedia, nespite. Poďte ma roztlačiť, Prosím.“

„No tak to teda je určite susedov hlas, ale aj tak ho nevidím. Starý, obleč sa ty len pekne do

  župana a choď sa za ním pozrieť. On tebe tiež pomohol, keď sme potrebovali vymaľovať

  pivnicu a požičal ti veľmi ochotne svoj rozkladací rebrík.“

„No to nemyslíš vážne. Teraz mám vstať, keď sa mi najlepšie spí ? A koľko je vlastne hodín ?“

„Sú tri. Neviem, čo také tragické by sa mu muselo stať, aby si ty bol ochotný zodvihnúť svoj

  vyhriaty zadok a šiel svojmu barákovému susedovi pomôcť.“

„Že sused, ožran to je. Pre jeho večné vtipkovanie by si zaslúžil roztlačiť… vieš čo ?!“

„Nebuď hulvát a choď sa dolu pozrieť, kde stojí. Na ktorúkoľvek stranu to máš z kopca. To

  znamená, že ho treba len trošku posunúť z parkoviska a už si poradí aj sám.“

„No dobre teda. Aby si mi nezazlievala, že som nášho dobrého suseda nechal v hlbokej

  brinde. Človek si ani vianočné sviatky nemôže vychutnať tak ako uzná za vhodné.“

„Nebuď napaprčený a nehundri ! Nikdy nevieš, kedy sa ti zas táto tvoja ústretovosť vráti

  práve jeho nečakanou odplatou.“

„Tak ja teda idem. A kde ho mám hľadať, keď ty si ho sama z okna nevidela ?“

„Choď na ulicu a vyber sa jedným alebo druhým smerom, určite tam niekde na neho natrafíš.

  Ja ťa podľa možnosti budem navigovať z okna.“

„Hallooooooo susedia. Roztlačte ma. Nemôžem sa pohnúť. Nespite, haloooooo“

„Veď tu nikde na ulici nie je. Pri žiadnom aute nikto nestojí. Nevieš ani približne odkiaľ ten

  hlas prichádza ?“

„Mám taký dojem, ako keby kričal spoza domu, z dvora, sama neviem.“

„Čo by tam robil s autom ? Veď je tam detské ihrisko. Idem sa tam teda pozrieť.“

„Sused ? Ste tu ?“

„Ano som tu. Ooooolala. Tak predsa niekto. Vždy som si myslel, že vy ste ten najlepší sused,

  na ktorého sa vždy dá spoľahnúť.“

„No dobre, ale ja vás stále nevidím, kde ste ?“

„No predsa tu, na hojdačke … ?!“