Existujú vo svete tak justičné omyly, paradoxné verdikty ako aj ťažko pochopiteľné súdne rozhodnutia. Na jednej strane štátnej spravodlivosti stojí človek – obvinený, na druhej opäť len človek – žalobca a kdesi medzi nimi zas len človek – sudca. Popri tom všetkom sa dobrovoľne, pracovne alebo aj pod nátlakom súdu ocitajú právnici, policajti, zdravotníci, prokuratúra, znalci, svedkovia a iní. Skrátka, dosť ľudí na to, aby z vážnej veci dokázali poskytnúť nezainteresovanému, ale pritom pozorne sledujúcemu občanovi SR celú trápnu kauzu, dehonestujúce divadlo tej najnižšej umeleckej hodnoty. Pán Žitný odoláva nielen spravodlivému verdiktu niekoľkostupňovým súdom, ale aj vlastnému svedomiu, ktoré ho ako kresťana musí ničiť najviac. Kašľať na vieru, keď je ohrozená v základoch jeho sloboda a podnikateľské aktivity. Kašľať na platnosť fyzikálnych zákonov, keď prichádza o voľný pohyb a bezmedzné vlastné rozhodovanie. Škvrna na jeho rukách po zabití zostáva nezmyteľná. Škvrna na jeho srdci, ak dokáže súcitiť s pozostalými, nezmazateľná. Rovnako ako jeho pamiatka na tragickú nedeľu.
Bežný pozorovateľ dokáže súcitiť aj s tými, ktorí do problému vpadnú náhodou, nie vlastnou vinou, takpovediac samovoľne. Sú tragédie, ktoré človek viac precitlivelý vníma omnoho intenzívnejšie a s väčším osobnostným záberom. Prípad Žitný by nebol ani taký zaujímavý, keby pán diabol svoju vinu prijal s pokorou a tak ako mu káže kresťanská viera. Ak by svoje bezprostredné cítenie po tragédii, zdravotnom znovuzrodení, pretavil do podoby hriešnika a vinníka v jednej osobe s absolútnym prijatím akéhokoľvek, aj tak na naše pomery, neprimerane nízkeho trestu. Pán Žitný, v týchto rozhodujúcich chvíľach prijímania trestu by sme od vás očakávali vašu ústretovosť a podielovosť na osude, ktorý ste vy a jedine vy pretavili do rodinnej tragédie. Keby váš chrbát s nohou na plyne nešiel neprimeranou rýchlosťou v čase prejazdu rodiny Žilavých, nikto by teraz neoplakával malého Tomáška a nedvíhal varovný prst všetkým vám podobným kaskadérom na vyblýskaných čiernych tátošoch.
Skutočne, rozum sa zastavuje, ak obhajca použije na súde ako poľahčujúcu okolnosť priťažujúci faktor. Veď, človek zdravotne indisponovaný, opitý, nafetovaný, je mu zákonom zakázané si sadať za volant. Navyše, ak viem, že nedokážem bezpečne viesť motorové vozidlo, už len kvôli sebe, doň nesadám. Čo to je za sudcu, ktorý nieže neberie Žitného pádny dôvod vedúci k tragédii, ale ani mu vlastným gólom nepridá na treste, lebo sa sám moderátor vystavil nebezpečnému počínaniu !!!! Bol si sám teda vedomý, že ho chrbtica pobolieva a že mu sťažuje šoférovanie. A on túto skutočnosť použije na svoju obranu ?! Kde to sme, páni sudcovia, kde to žijeme. Vedome vystavil samého seba ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky do obrovského nebezpečenstva, ktoré sa aj skončilo tragicky. Kresťan Žitný, apelujem na tvoje kresťanské cítenie, ak vôbec nejaké máš, buď teraz hrdinom, keď si ním chcel byť tesne po tragédii a príjmi trest Boží, ktorý je omnoho vyšší ako ten, čo ti vyrúbil súd !!! HANBI SA pred ľudom SR.
Nie si sám. Podobne s ľahkosťou a suchotou v oku sa súdom prehnal aj p. Skrúcaný a jemu podobní. V tomto prípade stačilo nejaké to finančné odškodnenie, aj keď nikto sa nepýtal mŕtvej starenky, či by na také čosi ona sama pristúpila. Veď na čo. Obom zainteresovaným to možno prišlo práve vhod. Aj p. Žitný si trest odkrúti, kto vie ako, vo väzení s minimálnym stupňom stráženia.
Spravodlivosť u nás prehráva na plnej čiare. Kokaínoví dealeri dostávajú za svoje odhalené služby ťažké basy. Sprenevera peňazí je rovnako ťažký zločin a život ide ďalej. Zabudne sa na Tomáška, zabudne sa na čokoľvek čo kedysi hýbalo svetom, ale nemôžme zabudnúť na ľudskú ľahostajnosť, ktorá raz môže stáť životy aj nás, čitateľov.
Tam sa vôbec nemala do úvahy brať ...
Skvelý blog. lenže naša ministerka ...
Dobrý článok,žiaľ ukazuje nám ...
Zdá sa,že z pohľadu súdov sa história... ...
Súhlasím. Tento blog, OZAJ nemá ...
Celá debata | RSS tejto debaty